Prvá budova na mieste dnešnej sýpky bola postavená už na konci 19. storočia, v roku 1892
Bola vyhotovená kompletne z dreva a keďže mala dve brány, bol v nej prechod z oboch strán. V týchto dávnych časoch sa táto historická budova nazývala aj „koniareň“. Miestni ľudia ale aj pocestní, si totiž v nej mohli pod prístrešok ustajniť svoje kone i seno. Oproti sídlil hostinec s možnosťou stravy a nocľahu, čo bolo veľkou výhodou. Pôvodná „Koniareň“ mala obvodové múry menšie ako súčasná budova sýpky, špicatú vysokú strechu s ostrými tvarmi. Jej vtedajšiu podobu si môžete pozrieť aj na obraze v budove Granarollo. V povojnových rokoch sa budova využívala najmä ako sklad obilia, potom však bola za účelom výstavby sýpky zrútená. Pri výkopových prácach novej sýpky, sa základy ukladali až do hĺbky 2,20 metra. Sýpka má obvodné múry dvojnásobne vyššie ako koniareň a už okolo roku 1955 mali obrysy stavby súčasnú podobu (viď foto). Po revolúcií a spoločenských zmenách v roku 1989, sa sýpka vrátila svojmu pôvodnému majiteľovi p. Pavlovičovi, ktorý ju v roku 2008 predal.